The City Of Absurdity

V programoch strán kandidujúcich do parlamentných volieb 2006 navrhujú odluku cirkví od štátu dve v princípe protichodné strany OKS a ANO. V prípade ANO sa jedná prakticky iba o populizmus, pretože koncepciu nemajú vôbec rozpracovanú a a priori sa stavajú proti cirkvi ako nepriateľovi, dá sa povedať, že ich koncept je založený podobne ako francúzsky model (kde je cirkev oddelená od štátu od roku 1905), ktorý sa stavia ku všetkým aktivitám akejkoľvek cirkvi vopred podozrievavo až nenávistne (vidieť to napríklad na kauze nosenia šatiek do štátnych škôl). OKS vychádza skôr z amerického modelu (čo je z dôvodu amerikofílie niektorých predstaviteľov strany pochopiteľné). V USA je odluka cirkví od štátu stanovená prvým dodatkom ústavy : „Kongres nesmie vydávať zákony zavádzajúce nejaké náboženstvo alebo zákony, ktoré by zakazovali slobodné vyznávanie nejakého náboženstva…“ Dodatkom 14 sa tieto povinnosti rozšírili z federálnej vlády aj na jednotlivé štáty. V prvom rade by si mali samotní predstavitelia cirkví mali uvedomiť, že odluka nie je akt proti ním. Práve naopak by ňou získali väčšiu autonómiu a prestali by byť de facto štátnymi úradníkmi, platenými zo štátneho rozpočtu. Za najschodnejší model sa ukazuje kombinácia rakúskeho a amerického modelu. V USA sú náboženské spoločnosti daňovo zvýhodnené a v spravovaní vnútorných záležitostí plne autonómne (samozrejme nemôžu porušovať zákon- prípady s polygamiou u mormónov alebo s drogami Peyote v prípade indiánov). Z toho dôvodu by mali plné právo vyjadrovať sa napríklad k politickej situácií, ako každá iná spoločnosť alebo združenie. V Rakúsku je možné prepísať majetok v závete pre konkrétnu náboženskú spoločnosť. Na Slovensku by sa zaviedla tzv. cirkevná daň, keď by časť daní mohol platiteľ venovať cirkvi, niečo na spôsob 2 % z daní pre NGO. Problém vzniká iba pri eventualite, že by jednotlivec nechcel prispieť žiadnej náboženskej spoločnosti (v prípade agnostikov alebo ateistov by pravdepodobne vznikli tzv. filozofické spoločnosti, ktoré by sa, ako je to napríklad v Belgicku, dostali novelizáciou zákona na formálnu úroveň cirkví). Tu by boli dve riešenia. Prvé by odhalilo skutočný počet veriacich hlásiacich sa ku konkrétnej cirkvi, pretože by človek uvedený podiel (napr. tie 2%) priamo získal, ak by ich nikomu nechcel „venovať“. Tejto eventuality sa bojí hlavne Rímskokatolícka cirkev, ktorá má najmenej lojálnych veriacich (v percentuálnom vyjadrení). Práve z tohoto dôvodu by pri diskusií o odluke boli veľmi silné tlaky, aby prepísanie časti daní bolo povinné. Keďže by však príspevok bol pomerný k príjmu jednotlivých veriacich, bolo by tak či tak zrušené financovanie „od hlavy“. Vytvorili by sa tak niektoré nadpriemerne bohaté protestantské cirkvi, čo by bolo opäť tŕňom v oku Rímskokatolíckej cirkvi. V každom prípade, je predpoklad odporu určitých skupín v hierarchií cirkví (netýka sa to náboženských spoločnosti, ktoré z vieroučných dôvodov odmietajú akékoľvek financovanie štátom, napr. Svedkovia Jehovovi). Je však dôležité, aby bola otázka odluky cirkví od štátu otvorená a racionálne vydiskutovaná. A forma akú zvolilo ANO sa mi nezdá najvhodnejšia. Ich program v tomto bode súvisí iba s odporom k náboženským spoločnostiam. A vytvára staré predsudky ako, že kto je za odluku je „moderný liberál“ a kto proti je tmár. Alebo kto je za je protinábožensky orientovaný a kto proti obraňuje cirkev. Predsudky sú na oboch stranách. Niekoho možno prekvapí fakt, že čelný predstaviteľ KDH Daniel Lipšic sa tiež zasadzuje za odluku cirkví od štátu. Bolo by veľmi vhodné otvoriť o tejto téme serióznu a nie emóciami zaťaženú diskusiu. Išlo by o fakty a nie o pocity a domnienky.